Read UNIcert® text version

UNIcert®

Systém jazykovej výucby a certifikácie pre studentov nefilologických odborov

Prírucka

Vydavatestvo EKONÓM Bratislava 2004

1

UNIcert® ­ Systém jazykovej výucby a certifikácie pre studentov nefilologických odborov Autori: © PhDr. Silvia Blasková, CSc. PhDr. Hedviga Ducáková PhDr. Stefánia Dugovicová PaedDr. Irena Félixová Mgr. Dana Hanesová, PhD. Mgr. Eva Molnárová PhDr. Alzbeta Moravcíková, CSc. PhDr. Viera Nemcoková, CSc. Mgr. Renáta Panocová, PhD. PhDr. Jana Pekarovicová, PhD. Mgr. Mária Rosteková PhDr. Helena Sajgalíková PhDr. Svatava Simková Mgr. Miroslava Slancíková PhDr. Mária Spisiaková PhDr. udmila Trosoková PhDr. Katarína Veselá PaedDr. Oga Wrede Vydal UNIcert®LUCE (Institút pre akreditáciu jazykových programov na univerzitách v strednej Európe) vo Vydavatestve EKONÓM Vydanie: 1. Rok vydania: 2004 Vsetky práva, najmä právo rozmnozova a rozsirova sú vyhradené. Ziadna cas tohto diela sa nesmie vo forme fotokópií alebo inej metódy reprodukova, spracováva, rozmnozova alebo rozsirova bez písomného povolenia majitea autorských práv.

2

Vázená kolegya, vázený kolega, do rúk sa Vám dostáva prírucka UNIcert® ­ Systém jazykovej výucby a certifikácie pre studentov nefilologických odborov autorov zo slovenských vysokých skôl, ktorá má slúzi ako návod na vypracovanie vlastných programov jazykovej výucby a skúsok tak, aby mohli by akreditované v medzinárodnom systéme UNIcert®. Zjednocujúca sa Európa dnes ovea väcsmi ako inokedy potrebuje nielen rozsirova a zefektívova jazykovú výucbu, ale ju aj standardizova s cieom sprehadni dosiahnuté výsledky frekventanta jazykovej výucby na jednej strane a na druhej strane vyuzi najefektívnejsie metódy výucby vo vsetkých programoch na danej úrovni. Materiál prírucky obsahuje úvodný text, ktorý zdôvoduje súcasné poziadavky kladené na jazykovú prípravu studentov vysokých skôl a zárove predstavuje systém UNIcert®. Tento mozno vyuzi ako vzorový text pri odôvodovaní Vásho konkrétneho programu, ktorý chcete zavies na Vasej skole. Keze UNIcert® je systém jazykovej výucby na vysokých skolách, orientuje sa predovsetkým na úrovne jazykových znalostí, ktoré sú potrebné pre mobilitu studentov, prípadne pre uplatnenie absolventov v praxi. Preto uvádzame vybrané úrovne jazykovej spôsobilosti (UNIcert® I, II, III, ktoré zodpovedajú úrovniam B1, B2, C1 Európskeho referencného rámca jazykovej výucby). Charakteristika cieov na jednotlivých úrovniach, minimálna výmera vyucovacích hodín a metodika majú slúzi ako orientácia pri vypracovaní Vasich vlastných programov pre príslusnú úrove jazykovej spôsobilosti. Dosiahnutá úrove jazykovej spôsobilosti sa vykazuje predovsetkým osvedceniami ci vysvedceniami o dosiahnutých výsledkoch na skúskach. Preto v alsej casti uvádzame statút skúsobnej komisie jazykového programu v systéme UNIcert® a vzorový skúsobný poriadok, ktoré si institúcia, uchádzajúca sa o akreditáciu, vypracuje poda vlastných podmienok. Na uahcenie Vasej prípravy uvádzame postupné kroky, ktoré vedú k dosiahnutiu akreditácie Vásho programu v systéme UNIcert®. Prírucka obsahuje prihlásku Vásho programu na akreditáciu v Institúte pre akreditáciu jazykových programov na univerzitách v strednej Európe ­ UNIcert®LUCE. Kontaktné údaje a personálne zlozenie akreditacnej komisie nájdete v casti venovanej Institútu. Prírucka je k dispozícii aj v elektronickej podobe na adrese [email protected] Zeláme Vám vea úspechov pri tvorbe vlastných programov jazykovej výucby, ktoré urcite ocenia studenti Vasej skoly.

PhDr. Alzbeta Moravcíková, CSc. predsednícka CASAJC

PhDr. Helena Sajgalíková predsednícka UNIcert®LUCE

3

OBSAH

UNIcert® ­ Európsky zjednocujúci systém jazykovej výucby na vysokých skolách Osnovy pre výucbu cudzích jazykov na univerzitách nefilologického zamerania UNIcert® I, II, III Skúsobný výbor a skúsobná komisia UNIcert® Skúsobný poriadok Podmienky akreditácie jazykových programov a skúsok v systéme UNIcert® Institútom UNIcert®LUCE UNIcert®LUCE Prihláska programu jazykovej výucby na akreditáciu v systéme UNIcert®

4

UNICERT® ­ EURÓPSKY ZJEDNOCUJÚCI SYSTÉM JAZYKOVEJ VÝUCBY NA

VYSOKÝCH SKOLÁCH

1.4 ÚVOD Akademickému senátu na prerokovanie a schválenie predkladáme materiál o univerzitnom certifikáte pre moderné jazyky UNIcert®, vypracovaný tímom uciteov cudzích jazykov z katedier jazykov, jazykových centier a ústavov cudzích jazykov a slovenciny ako cudzieho jazyka Univerzity Komenského v Bratislave, Univerzity Pavla Jozefa Safárika v Kosiciach, Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici, Trencianskej univerzity Alexandra Dubceka, Slovenskej ponohospodárskej univerzity v Nitre, Ekonomickej univerzity v Bratislave, Slovenskej technickej univerzity v Bratislave, Technickej univerzity v Kosiciach, a Technickej univerzity vo Zvolene. Ucitelia uvedených pracovísk sú clenmi CeskoSlovenskej asociácie uciteov cudzích jazykov na vysokých skolách ­ CASAJC (www.uniba.sk/casajc, www.casajc.ff.cuni.cz), ktorá je clenom Európskej konfederácie jazykových centier vyssieho vzdelávania ­ CercleS so sekretariátom na pracovisku Applied Language Centre, University College Dublin v Írsku (www.cercles.org). CASAJC je organizáciou zdruzujúcou uciteov vsetkých cudzích jazykov pre specifické akademické úcely, ktoré sa vyucujú v jazykových centrách, katedrách a ústavoch na slovenských vysokých skolách, vrátane slovenciny a latinciny. CERCLES spája vyse 250 európskych jazykových centier, katedier, institútov, fakúlt alebo skôl, ktoré pôsobia v oblasti vyssieho vzdelávania, a to konkrétne vo výucbe jazykov. Hlavným cieom a záväzkom pre CercleS je dosiahnu najvyssiu moznú úrove v jazykovom vzdelávaní a vo výskume a podporova výucbu odbornej jazykovej komunikácie na katedrách/centrách/ústavoch jazykov v rámci programu Európskej únie Language Learning for European Citizenship. Z toho vyplýva konkrétna úloha, ktorou je harmonizácia, unifikácia a standardizácia ucebných programov odborného jazyka a hlavne unifikácia výstupného vedomostného hodnotenia jazykovej spôsobilosti formou medzinárodného certifikátu na základe dvoch dokumentov Rady Európy, a to The Common European Framework of Reference for Language Learning and Teaching (Spolocný európsky referencný rámec pre osvojovanie a výucbu jazyka), a European Language Portfolio (Európske jazykové portfólio), ktoré by boli platné pre vsetky úcastnícke institúcie Európskej únie. Jedným z cieov EU je udrza a podporova jazykovú a kultúrnu rôznorodos, ktorá existuje v Únii a tvorí základný prvok európskeho kultúrneho dedicstva a európskej identity, t.j. európsku dimenziu. Na základe odporúcania Rady Európy z roku 1998, s ktorým sa stotoznila aj Sekcia moderných jazykov RE v Strasbourgu, kazdý obcan Európy by mal ma výbornú znalos materinského jazyka, schopnos komunikova minimálne v dvoch ,,vekých" jazykoch a poda mozností este ovláda aj ,,menej rozsírený" jazyk susednej krajiny na základnej úrovni. Ak sa má zachova princíp rovnosti vsetkých jazykov v zjednotenej Európe (existujúci pocet 11, predpokladaný pocet po rozsírení 16 ­ 21) a za predpokladu, ze multilingválna a interkultúrna kompetentnos tvoria podstatnú crtu európskeho obcianstva, potom skolstvo stojí pred vemi váznou úlohou, ako podpori stúdium jazykov a kultúr a ako rozsíri udské zdroje potrebné pre jazykové vzdelávanie a jeho zabezpecenie. Z tohto pohadu vysoké skolstvo má nezastupitenú úlohu a zodpovednos v tomto procese.

5

Predpokladá sa, ze napätie medzi jazykovou a kultúrnou rôznorodosou na jednej strane a komunikatívnymi potrebami, ktoré súvisia s mobilitou a kooperáciou v Únii na druhej strane, bude ma tendenciu narasta. 1.4 CERTIFIKAÈNÝ A VZDELÁVACÍ SYSTÉM UNICERT® Certifikacný a vzdelávací systém UNIcert® vychádza z vyssie spomínanej reality a príslusných dokumentov. Je to systém vyucovania a certifikácie cudzích jazykov, ktorý sa pouzíva na nemeckých univerzitách od roku 1992. Systém UNIcert® zaviedla Nemecká asociácia jazykových centier na vysokých skolách ­ Arbeitskreis der Sprachenzentren (AKS), ktorá pôsobí ako profesijná organizácia vsetkých institúcií a zamestnancov jazykových pracovísk na univerzitnej úrovni na území celého Nemecka. Prednosou systému UNIcert® oproti iným certifikátom je skutocnos, ze UNIcert® je v prvom rade otvorený vzdelávací systém, ktorý je zameraný na cieovú skupinu univerzitných studentov ­ nelingvistov, ktorým poskytuje vseobecný, komplexný a transparentný systém jazykového vzdelávania. Jeho cieom je schopnos zvládnu jazykové situácie, v akých sa frekventanti môzu ocitnú pocas stúdia na univerzitách doma i v krajinách s cieovým jazykom. Znamená to aj istý stupe oboznámenia sa so vseobecnými kultúrnymi rozdielmi so zreteom na kultúrne specifická cieovej krajiny. Rámcové smernice systému UNIcert® predstavujú súbor rád odsúhlasených institúciami, ktoré chcú do tohto programu vstúpi. Na základe týchto smerníc si príslusné institúcie, ktoré majú záujem udeova certifikáty UNIcert®, vypracujú vlastný skúsobný poriadok a studijné programy zohadujúce miestne podmienky a priority. UNIcert® je momentálne jediný systém svojho druhu, ktorý reflektuje specifické potreby, ciele, metodické postupy a spôsoby, ktoré sú charakteristické pre studentov jednotlivých vysokoskolských institúcií. Vzhadom na uvedené prednosti, ako je otvorenos vzdelávacieho systému a cieová zameranos na studentov vysokých skôl, UNIcert® sa postupne stáva medzinárodne uznávaným dokladom o jazykovej spôsobilosti, ktorý pouzívajú aj institúcie vyssieho vzdelávania z alsích clenských státov EU. 1.5 SLOVENSKO A EURÓPSKE DOHODY Slovensko svojím podpisom Európskych dokumentov, ktoré sa týkajú vysokých skôl, (Bolonská deklarácia z 19. júla 1999, Sorbonská deklarácia z 25. mája 1998 a Lisabonská konvencia z 11. apríla 1997), prijalo na seba vsetky záväzky súvisiace s úlohami vysokého skolstva v novom tisícrocí. V oblasti vzdelávania vypracovalo tiez svoj vlastný národný výchovný a vzdelávací program Milénium, ktorý stanovuje ciele rozvoja vzdelania na najblizsích 15 ­ 20 rokov. Pre vysoké skoly sa tam zdôrazuje ,,potreba kvalitnejsieho a vyssieho vzdelania zabezpecujúceho komunikatívne zrucnosti aj v cudzích jazykoch a schopnos tvorivo riesi problémy v tímovej medzinárodnej spolupráci". Za kúcovú kompetenciu sa povazuje ,,komunikatívna schopnos, t.j. spôsobilos ústneho a písomného prejavu zameraného na vysvetovanie, cítanie s porozumením, vyhadávanie, uchovávanie, pouzívanie, sprostredkovanie/prenos alebo produkciu informácie/textu aj v cudzích jazykoch". Monitoring, ktorým sa testovali vedomosti maturantov v skolskom roku 2001/2002, ukázal nízku úrove jazykových vedomostí a zrucností. Môzeme konstatova, ze stredné skoly momentálne nie sú schopné pripravi svojich absolventov na takej jazykovej úrovni, aby mohli bez problémov komunikova v bezných spolocenských a profesijných situáciách.

6

Výsledky Monitoringu nás vedú k záveru, ze treba posilni výucbu odbornej jazykovej komunikácie na vysokých skolách so zreteom na tri atribúty: 2 kvalitu, 3 inováciu, 4 európsku dimenziu odborného vzdelávania. Nová situácia si ziada inováciu v ucebných programoch a novú kvalitu v prístupoch vo výucbe jazykov so zreteom na nové európske vzdelávacie prostredie. Toto prostredie je mozné chápa jednak neformálne, prístupom k informáciám cez médiá a knihy, návstevy krajín, spoluprácu skôl at., ale aj specificky pre studentov vysokých skôl, a to v rámci kreditového systému vytvorením právnej normy, ktorá umozuje mobilitu vysokoskolských studentov a priamo vytváraním poziadaviek pre autonómne ucenie sa studentov pocas vysokoskolského stúdia. Ovládanie jazyka príslusnej krajiny sa do roku 2010 bude povazova za základnú podmienku pre úcas vo vzdelávacom programe niektorej z jej univerzít. I ke mozno predpoklada, ze sa zvýsi pocet studijných predmetov poskytovaných v cudzom jazyku, najmä v anglictine, v nebývalej miere bude budúci vysokoskolák nútený uci sa viac cudzích jazykov ako doteraz. Ovládanie jazyka na úrovni prezitia alebo s rozvinutými studijnými zrucnosami sú nové kritériá pre tvorbu osnov a programov jazykovej výucby, ako aj pre overovanie dosiahnutej jazykovej kompetencie. 1.4 ODBORNÁ JAZYKOVÁ PRÍPRAVA Cudzí jazyk ako prostriedok vecnej komunikácie má svoje specifiká, ktoré vyplývajú predovsetkým z jeho pouzívania ako prostriedku vzájomného dorozumievania príslusníkov jednotlivých socioprofesijne vymedzených skupín aj medzi týmito skupinami navzájom. Úcastníci takto orientovanej komunikácie disponujú spolocnými poznatkami a vedomosami v mimojazykovej oblasti, t.j. vo sfére vlastnej specializácie, a do komunikácie ­ ústnej a písomnej ­ vnásajú svoje mnohostranné osobné profesijné skúsenosti. V tomto procese zárove zastávajú roly, s ktorými sa spájajú urcité zvyklosti a normy správania, ako aj vyuzívanie specifických prostriedkov dorozumievania ­ verbálnych i neverbálnych. Pouzívanie cudzieho jazyka ,,pri práci a pre prácu" tak súvisí s celkom osobitným komunikacným kontextom, ktorý sa podstatne odlisuje od jazyka beznej komunikacnej sféry. Sledovanie rozlicných cieov v komunikácii, rôznorodos recových cinností v komunikacných situáciách, ako aj znacné mnozstvo samotných komunikacných situácií ovplyvujú vobu jazykových prostriedkov a ich usporiadanie v prehovore (texte, komunikáte). Nároky kladené na vecnú komunikáciu sa odrázajú aj v nárokoch na výucbu cudzieho jazyka ako prostriedku tohto typu komunikácie a ovplyvujú cudzojazycnú prípravu univerzitných studentov nefilologických odborov, ako aj prípravu odborníkov ­ praktikov i teoretikov v príslusnej oblasti. V súvislosti s takto zameranou odbornou jazykovou prípravou (OJP) mozno stanovi niekoko úrovní poda sledovaných cieov a obsahu výucby, ako i cieových skupín, na ktorú sa OJP zameriava.. V prípade univerzitných studentov mozno hovori o OJP pre akademické úcely a v nadväznosti na tento stupe o výucbe pre profesijné úcely. Na Slovensku studijné programy zamerané na jazyk odbornej komunikácie zabezpecujú katedry jazykov, ústavy jazykov alebo jazykové centrá na vysokých skolách. Komunikacné potreby sa premietajú do cieov, obsahu a procesu výucby.

7

1.5 AKADEMICKÉ

STÚDIA

CIELE ODBORNEJ JAZYKOVEJ PRÍPRAVY STUDENTOV

VYSOKOSKOLSKÉHO

Základný cie odbornej jazykovej prípravy nefilológov mozno vseobecne stanovi tak, aby studenti dosiahli komunikacnú spôsobilos zodpovedajúcu specifickému sociálnemu kontextu, v ktorom sa pohybujú a komunikujú. Spociatku sa preto kladie dôraz na osvojenie si základných komunikacných zrucností potrebných na úspesné fungovanie v akademickom (vysokoskolskom) prostredí, tzn. na zvládanie komunikácie v situáciách, ktoré súvisia s prípravou na povolanie (univerzita, mobility studentov). Na ilustráciu mozno strucne uvies ciastkové schopnosti, ktoré súvisia so studovaním písaných deskriptívnych a explanacných odborných textov, s produkciou týchto textov, so spôsobilosou porozumie hovorenému odbornému výkladu a ústne sa vyjadrova na odborné témy súvisiace so studovaným odborom. Uvedené komunikacné schopnosti tvoria základ pre alsie individuálne alebo institucionalizované specializované jazykové vzdelávanie odborníka (praktika ci teoretika). V rámci odbornej jazykovej prípravy prebieha modelovanie recového správania úcastníkov komunikácie, ktorí uz disponujú urcitým inventárom jazykových prostriedkov i schopnosou ich vyuzíva tak, aby sami mohli by plnohodnotnými subjektmi komunikacného procesu. Student-nefilológ , ktorý príde na univerzitu, si pocas odbornej jazykovej prípravy prehlbuje doterajsie jazykové znalosti a osvojuje nové, typické pre tento typ komunikácie. Zárove sa cielene zoznamuje s problematikou komunikácie a nacvicuje rôzne taktiky recového správania a ozrejmuje si, ako sa uplatujú v závislosti od komunikacnej situácie (z hadiska ciea, casu, miesta a úcastníkov komunikácie). Z komplexne ponímanej odbornej jazykovej prípravy vyplýva, ze okrem tradicného (a nutného) rozvíjania znalostí a zrucností potrebných na recepciu vecného textu, sa venuje znacná pozornos potrebným produktívnym zrucnostiam ­ hovoreniu i písaniu, tzn. procesuálnej stránke práce s textom na performatívnej rovine. Z tohto dôvodu sa v OJP otvoril mimoriadne siroký priestor na sprístupovanie, utváranie a upevovanie znalostí a zrucností, ktoré podmieujú úspesnú recovú cinnos. Vo vseobecnosti obsah odbornej jazykovej prípravy studentov vysokej skoly vychádza zo stýlov vecnej komunikácie, v ktorej dominuje odborný stýl. Predstavuje základný stýl tohto typu komunikácie vzhadom na to, ze jeho funkciou je zaznamenáva, uchováva a sprostredkova uz existujúce odborné poznatky a zárove formova i formulova nové. V nej sa najvýraznejsie prejavuje funkcia jazyka ako nástroja myslenia, nárocných dusevných cinností, poznania - jeho kognitívna funkcia. alej sa zdôrazujú i niektoré vybrané zánre alsích stýlov vecnej komunikácie ­ predovsetkým administratívneho, publicistického a recníckeho, co súvisí s inováciami presadzovanými v ostatných rokoch v OJP. 1.6 PRAKTICKÉ CIELE ODBORNEJ JAZYKOVEJ PRÍPRAVY STUDENTOV VYSOKOSKOLSKÉHO STÚDIA Výucba jazykov si zvycajne kladie za cie pripravi absolventa na bezproblémové fungovanie v prostredí cieovej krajiny. Cím je stupe jazykovej kompetentnosti vyssí, tým je pravdepodobnejsie, ze sa úcastník/absolvent jazykovej výucby dostane do prirodzenej situácie typickej pre cieovú jazykovú oblas. Jazykový systém v cieovej krajine vznikol ako konsenzus kodifikátorov a pouzívateov daného jazyka, ktorí sa dohodli na významoch jednotlivých jednotiek jazyka. Nakoniec, kazdá komunikácia je výsledkom vzájomnej dohody a respektovania komunikantov.

8

Práve s týmito inováciami súvisí aj nárocnos na organizovanie výucby cudzieho jazyka ako prostriedku odbornej komunikácie. Pocas jazykovej prípravy sa vysokoskolák ucí riesi otázky, ako správne stvárni text ­ od selekcie adekvátnych lexikálnych prostriedkov az po usporiadanie textu, a to v závislosti od ciea prehovoru a komunikacnej situácie. Táto nárocná cinnos, pocas ktorej student zacína vyuzíva jazyk ako prostriedok na dosahovanie mimojazykových cieov vyzaduje, aby bol poucený o rozlicných aspektoch pouzívania a fungovania jazyka v procese komunikácie, o funkcii komunikácie ako takej, vrátane kultúrnych rozdielov v komunikácii. Vo výucbe cudzieho jazyka ako prostriedku odbornej komunikácie tak nastáva moment, ke student, ktorý sa ucí cudzí jazyk, nepreukáze len schopnos prakticky pouzíva textové modely, ale predovsetkým prejavuje svoju schopnos tvorivosti v tomto jazyku a schopnos ukáza svoj potenciál sprostredkova vlastné myslienky a nápady. Výucba cudzieho jazyka ako prostriedku odbornej jazykovej komunikácie je preto v súcasnosti zameraná sirsie - na komunikacný komplex a jeho zlozky: do popredia sa okrem otázok jazyka dostávajú otázky jeho fungovania v rozlicných komunikacných kontextoch. UNIcert® ako certifikát urcitej úrovne jazykovej spôsobilosti, aplikovatený v sirokom európskom kontexte, má pre svojich drziteov perspektívu sta sa dokladom, zabezpecujúcim získanie, prípadne udrzanie si zamestnania. Preto je nanajvýs dôlezité zaradi do programov výucby jazykov interkultúrne aspekty, ktoré pomôzu absolventovi výucby bezproblémové fungovanie v danom jazykovom prostredí. 1.7 POROVNATENOS

PRÍPRAVY JAZYKOVEJ KVALIFIKÁCIE ABSOLVENTOV ODBORNEJ JAZYKOVEJ

Konkrétne ciele procesu výucby cudzieho jazyka ako prostriedku odbornej komunikácie sa stanovujú na základe situácie a potrieb jednotlivých fakúlt a vo vzahu k týmto cieom sa vymedzuje a strukturuje konkrétny obsah výucby. Empirické poznatky ukazujú, ze ciele i obsah výucby sú rozdielne, co je odrazom konkrétnych potrieb, podmienok a mozností danej institúcie. UNIcert® sa javí ako vhodný prostriedok na stanovenie rámcových standardov, v ktorých by bolo obsiahnuté to, co je vseobecné, typické a spolocné pre odbornú jazykovú prípravu bez ohadu na pracovisko, v ktorom sa uskutocuje. Standardizácia obsahov výucby cudzieho jazyka ako prostriedku odbornej komunikácie by nemala znamena nivelizáciu, ale mala by umozni porovnatenos dosiahnutej jazykovej kvalifikácie absolventov odbornej jazykovej prípravy. Nástroj, ktorý v súcasnosti existuje na stanovenie dosiahnutej kvalifikácie v odbornej jazykovej komunikácii, a to státna odborná jazyková skúska, je v tomto kontexte nepouzitená, pretoze jej koncepcia nereflektuje ani charakteristické prvky tohto typu komunikácie ani nárocnos jazykovej prípravy. Z tohto dôvodu bolo ziaduce vypracova konkrétnu nápl jazykovej skúsky, ktorá obsiahne zlozky odbornej jazykovej komunikácie a vychádza zo standardov pre odbornú jazykovú prípravu v univerzitnom prostredí. Ako vzor sa vyuzil Európsky referencný rámec (úrove C1 a C2), ako aj program skúsania a testovania UNIcert®, ktorý najvhodnejsie reflektuje nárocný obsah OJP v univerzitnom prostredí. Súcasne prebieha v Európe presun aziska zodpovednosti za stanovovanie cieov a za dosiahnuté výsledky na subjekt výucby, t.j. na studujúceho. Vnása to nový prvok do nasej vzdelávacej tradície, a to sebahodnotenie zamerané na dosiahnuté a plánované napredovanie v príslusnom cudzom jazyku, na ktoré sa vyuzíva celoeurópska hodnotiaca skála. Je to zvlás dôlezité pri zavádzaní distancného vzdelávania jazykov, ktoré sa uz rozbieha na Slovenskej technickej univerzite v Bratislave, Technickej univerzite v Kosiciach a na FEM SPU v Nitre.

9

Tiez nesmieme zabudnú na kritérium zamestnatenosti absolventov vysokých skôl, na nový tlak na obsahové zameranie stúdia, ktoré priamo reaguje na poziadavky trhu práce, a to bu na národnom trhu práce alebo európskom trhu práce s voným pohybom pracovných síl. V analýze situácie, ktorú urobili zástupcovia Tematických jazykových sietí TNP2 v clenských a asociovaných krajinách EU (www.elc_fu-berlin/TNP2) sa konstatuje, ze vzdelávanie v jazykoch v nefilologickom stúdiu na európskych univerzitách je charakterizované obrovskými rozdielmi v ponúkaných jazykoch, cieoch, úrovniach, hodinovej dotácii, at. Tiez sa konstatujú nezelané rozdiely medzi moznosami a úrovou jazykového vzdelávania na jednotlivých vysokých skolách a spolocenskými a profesionálnymi potrebami v novom multilinguálnom a multikultúrnom európskom prostredí aj vzhadom na rýchly rozvoj informacnej a komunikacnej technológie. Vytvorenie jednotnej základne (ako je napríklad systém UNIcert®) je nevyhnutným krokom v najblizsej budúcnosti. 1.8 PROFIL ABSOLVENTA UNIVERZITY Profil úspesného absolventa univerzity je súborom niekokých kategórií schopností, vedomostí a zrucností, pricom kazdá z nich má svoje nezastupitené miesto pri uplatnení absolventa v praxi. Schopnos a ochota celozivotne sa vzdeláva V súcasnosti v rýchlo sa meniacich podmienkach nie je mozné pripravi absolventa tak, aby v rámci svojho studijného odboru nepotreboval prehlbova, rozsirova, dopa a iným spôsobom modifikova svoje vzdelanie. Preto sa výucba v kazdom smere musí zameriava na to, aby studenta naucila uci sa, a nie vykonáva specializované rutinné cinnosti. Komunikatívna kompetencia, schopnos vyhadáva informácie Absolvent univerzitného vzdelania akéhokovek smeru je vo svojej role v praxi permanentným úcastníkom sociálnej interakcie (ci ako clen multidisciplinárneho tímu, vedúci pracovník, reprezentant výsledkov a pod.). Zvládnutie takýchto situácií je preto pre absolventa rovnako dôlezité, ako zvládnutie poznatkov vo svojom odbore. Nedelitenou súcasou takéhoto vybavenia sú rétorické a prezentacné zrucnosti a jazyk tu zohráva nezastupitenú úlohu. Znalosti alsích jazykov sú potrebné nielen pre zverejovanie vlastných výsledkov a nadväzovanie pracovných stykov s inými jazykovými skupinami, ale aj na vyuzívanie inojazycných zdrojov informácií. Súcasne sa dôraz kladie na súlad verbálnych zloziek a neverbálnych signálov v komunikáte. Samozrejme, ku vsetkým vyssie uvedeným poznatkom a zrucnostiam nepochybne patrí zvládnutie informacných technológií. Vseobecné schopnosti, poznatky a zrucnosti Neoddelitenou výbavou absolventa univerzity vzhadom na dôlezitos jeho poslania v spolocnosti je intelektuálnos, schopnos abstraktného myslenia, profesionálna a spolocenská zodpovednos, etika a etiketa, schopnos a stratégia rozhodovania. Odbornos Absolvent univerzitného vzdelania musí pozna históriu svojho vedného odboru, jeho miesto v systéme vied, súcasné poznatky v danej vednej disciplíne a chápa, ako sa dajú aplikova v praxi.

10

Interdisciplinárne poznatky Absolvent univerzitného vzdelania musí pozna súvisiace vedné disciplíny, právne aspekty svojho pôsobenia a pod. Uvedenie jednotlivých zloziek profilu absolventa univerzitného vzdelania v danom poradí nie je náhodné. Pripravenos a schopnos celozivotne sa vzdeláva je základom budúceho úspechu ci neúspechu absolventa. Vzdelávanie samostúdiom alebo niektorou z organizovaných foriem stúdia predpokladá vyuzívanie informacných zdrojov, ktoré sú vzdy spracované v nejakom jazyku. Pritom kazdá vedná disciplína zvycajne vyuzíva jeden dominantný jazyk, v ktorom sa publikuje a spracováva väcsina informácií. Úspesná komunikácia v rámci sociálnej interakcie predpokladá dobrú znalos jazyka/jazykov cieovej skupiny v celej sírke a len jazyková spôsobilos umozní podeli sa o vlastné vedomosti a odbornos. Preto je jazyková a komunikacná kompetentnos druhým dôlezitým faktorom profilu absolventa univerzity, az po nich nasleduje vseobecná rozhadenos a odbornos spolu s prehadom z príbuzných vedných disciplín. 1.9 ÚLOHY

ODBORNÉHO JAZYKOVÉHO VZDELÁVANIA NA VYSOKÝCH SKOLÁCH V REPUBLIKE DO ROKU 2010

SLOVENSKEJ

V nadchádzajúcom období sú pred vysokými skolami v oblasti jazykového vzdelávania najdôlezitejsie dve úlohy: 1. dosiahnu väcsiu transparentnos v diplomoch a kvalifikácii (formou doplnku k diplomom a vytvorením európskeho profesijného zivotopisu) Európsky profesijný zivotopis (CV) v oblasti jazykov uz má svoju vypracovanú a schválenú formu.(www.eurescv-search.com.) alsím typom je Doplnok k diplomu a Európske jazykové portfólio (ELP) pre studentov vysokých skôl vypracované v CercleS (prof. D. Little z Trinity College v Dubline) a odsúhlasené Hodnotiacou komisiou RE v Strasburgu da 17. mája 2002. Európske jazykové portfólio je významným projektom, ktorý vyuzíva jednotný popis komunikatívnej kompetencie vytvorený Radou Európy a usiluje sa o transparentnos jazykového vzdelávania. Podporuje sebahodnotenie uciacich sa a prehlbuje ich motiváciu pre ucenie sa cudzieho jazyka. V budúcnosti by sa Európske jazykové portfólio malo sta nasím celozivotným dokladom o získanom jazykovom vzdelaní a o nasich schopnostiach pouzíva cudzie jazyky v praxi. Projekt bol dva roky úspesne pilotovaný v 15 európskych krajinách. 2. vytvori súbor indikátorov jazykovej spôsobilosti v priebehu roka 2003 CercleS plánuje vytvori európsky model jednotného certifikacného systému o jazykovej spôsobilosti absolventa vysokej skoly poda nemeckého modelu UNIcert, ktorý vychádza z Európskeho referencného rámca (The Common European Framework of Reference). Vytvorenie jednotného certifikacného systému je dôlezité tým, ze umozní mobilitu vysokoskolských studentov na základe kompatibility jazykových skúsok. Systém UNIcert® je predovsetkým vzdelávacím systémom, ktorý primerane zohaduje vysokoskolské podmienky. Výstupným dokumentom v tomto vzdelávacom systéme je certifikát, ktorý smú udeova len tie univerzity, ktoré sú clenmi spolku UNIcert® a respektujú jeho stanovy. Akreditácia nie je obmedzená na nemecky hovoriace krajiny. Jednotlivé institúcie majú aj naalej moznos koncipova paralelne k programu UNIcert® vlastné vzdelávacie programy. Systém je otvorený urcitým modifikáciám vyplývajúcich z národných a individuálnych rozdielov v jednotlivých krajinách.

11

OSNOVY PRE VÝUCBU CUDZÍCH JAZYKOV NA UNIVERZITÁCH NEFILOLOGICKÉHO ZAMERANIA

I. Kúcové informácie o osnovách pre výucbu cudzích jazykov na univerzitách nefilologického zamerania Úrove: UNIcert® I (B1) Rozsah výucby: 120 vyucovacích hodín Jazyky: anglický jazyk, francúzsky jazyk, nemecký jazyk, ruský jazyk, spanielsky jazyk, slovenský jazyk

II. Obsah Ciele /Obsah Metodika Komunikatívny prístup so zameraním na rozvoj tvorivosti studenta; uplatnenie aktívneho prístupu a zrozumitenosti pri produkcii cudzojazycného textu, dosiahnutie primeraného stupa autokorekcie. Východiskový jazyk vyuzíva len na vysvetovanie zlozitejsích gramatických javov a lexiky.

Vseobecné ciele:

Cieom je nauci frekventanta komunikova v bezných situáciách s dôrazom na rozvoj základných jazykových zrucností.

Komunikácia:

Pocúvanie: Schopnos porozumie podstatným informáciám/témam z beznej komunikacnej sféry ­ skola, práca, voný cas, zdravie, cestovanie, at.; schopnos porozumie podstatným informáciám vo vysielaní médií o aktuálnom dianí.

Audioorálne cvicenia, predtextové a potextové cvicenia, pocúvanie hovoreného alebo cítaného súvislého prejavu, nácvik pocúvania s porozumením a schopnos sledova dlhsí cudzojazycný prejav, hada kúcové slová, urobi osnovu textu, súcasne nacvicova zrucnos konspektova a na základe poznámok písomne alebo ústne reprodukova vypocutý prejav. Zvládnu globálne cítanie, tiché cítanie s porozumením s obmedzením prekladu do východiskového jazyka, cítanie nahlas ­ monologické a dialogické

Cítanie: Rozumie jednoduché texty obsahujúce príslusné lexikálne minimum zo známych tematických okruhov.

12

Hovorenie: a) Interaktívne Vedie sa zapoji do nenárocných dialógov týkajúcich sa bezných zivotných situácií, vedie klás otázky a zapoji sa do diskusie. b) Produktívne Vedie doslovne alebo vone zreprodukova pocutý alebo precítaný komunikát, vlastné tvorenie komunikátu poda vzoru, vlastné voné tvorenie komunikátu ­ vyjadri vlastné pocity, názory, zelania, reagova na udalosti. Písanie: a) Produktívne Napísa jednoduchý súvislý text na známu tému. Zvládnu jednoduchú korespondenciu ­ súkromný list, pohadnica, krátky odkaz, prosba, ziados, zivotopis. b) Neproduktívne Napísa úradný list poda predlohy, vedie vyplni jednoduchý formulár; písomne odpoveda na otázky, prepísa text s obmenami.

Osvojenie si modelov kladenia otázok, spôsobu ako hada a získava informácie formou situacného rozhovoru, rolových hier, riadenej diskusie, rozprávania, jednoduchého opisu.

a) Produktívne cvicenia, samostatný písomný prejav.

b) Neproduktívne cvicenia zamerané na obsah a jazykové javy, nácvik komunikacných modelov, stylizacné cvicenia.

Výslovnos:

Osvoji si fonetickú sústavu cieového jazyka ­ rozlisova a tvori specifické hlásky, osvoji si základné prozodické vlastnosti, t.j. prízvuk, intonacné typy.

Fonetické cvicenia, imitacné cvicenia, fonetické diktáty, rozlísenie a porozumenie rôznych výslovnostných variet cudzieho jazyka, nácvik segmentálnych a suprasegmentálnych javov.

Gramatika:

Osvoji si príslusné gramatické kategórie a paradigmy (deklinacné a konjugacné typy) a pouzívanie správnych tvarov cieového jazyka.

Kontrastívny nácvik, precvicovanie modelov formou struktúrnych cvicení, komunikatívne ladených cvicení, substitucných a modifikacných cvicení.

13

Lexika:

Osvoji si základné lexikálne minimum (1400-2000 slov) na dorozumievanie v bezných komunikacných situáciách a cítanie jednoduchsích textov z oblastí: osobné údaje, rodina, skola, práca, záujmy, sport, zdravie, zivotné prostredie, cestovanie, medziudské vzahy, pocasie; vyjadrovanie casových a priestorových vzahov, císelných údajov.

Receptívne precvicovanie lexiky: cítanie (opakovanie), urcovanie významu slov poda kontextu, vypisovanie slov a slovných spojení z textu, klasifikácia a specifikácia slov poda vymedzených kritérií, preklad slov, slovných spojení resp. viet do východiskového jazyka. Produktívne precvicovanie lexiky: pomenúvanie predmetov, dopanie slov do kontextu, tvorenie slov a slovných spojení poda urcitého vzoru, triedenie slov do tematických skupín, modifikacné cvicenia, kombinované cvicenia; prekladové cvicenia.

Sociokultúrne a interkultúrne aspekty:

Znalosti o iných kultúrach: Získa základné informácie z histórie, geografie cieovej krajiny a jej kultúry a osvoji si interkultúrnu kompetenciu, t.j. normy, konvencie spolocenského správania cieovej krajiny. Tolerancia k predstaviteom iných kultúr: Uvedomi si a nauci sa tolerova interkultúrne odlisnosti.

Vyuzívanie foriem samostúdia, a to práca s internetom, práca s médiami, nadväzovanie písomných a osobných kontaktov, specializovaných institútov na výucbu cieového jazyka a návsteva kultúrnych zariadení a programov v cieovom jazyku.

Sebapoznanie a rozvoj osobnosti:

Samostúdium: Osvoji si zásady a metodiku individuálneho ucenia sa, techniky práce s internetom, práce s prekladovými slovníkmi (aj na internete), vies k objektívnej sebareflexii, sebakorekcii ako predpokladu samostatnosti a tvorivosti s cieom samostatne sformulova a pochopi problém a rozsirovanie obzoru o cieovej krajine a kultúre vyuzi ako kladnú motiváciu.

14

OSNOVY PRE VÝUCBU CUDZÍCH JAZYKOV NA UNIVERZITÁCH NEFILOLOGICKÉHO ZAMERANIA

I. Kúcové informácie o osnovách pre výucbu cudzích jazykov na univerzitách nefilologického zamerania Úrove: UNIcert® II (B2) Rozsah výucby: 120 vyucovacích hodín Jazyky: anglický jazyk, francúzsky jazyk, nemecký jazyk, ruský jazyk, spanielsky jazyk, slovenský jazyk

II. Obsah Ciele/Obsah Metodika Uplatni komunikatívny prístup pri osvojovaní si cieového jazyka so zameraním na rozvíjanie schopnosti frekventantov dorozumie sa s príslusníkmi krajiny cieového jazyka s dôrazom na plynulos a spontánnos prejavu.

Vseobecné ciele:

Schopnos porozumie cítaným textom a prednáskam vseobecného charakteru strednej nárocnosti a jednoduchým textom na tému studijného zamerania; sledova s porozumením vysielanie médií; tvori rozsiahlejsí text na rozlicné témy z bezného a profesijného zivota v rozsahu 300400 slov s pouzitím typických vetných spojení a specifických fráz pre daný komunikát.

Komunikácia:

Pocúvanie s porozumením: Porozumenie monologickému a dialogickému prejavu vseobecného charakteru na aktuálne témy beznej komunikacnej sféry a základné témy studijného zamerania studenta. Osvoji si schopnos vybra podstatné informácie potrebné pre pochopenie vypocutého textu a následné riesenie úloh.

Audioorálne cvicenia - kurzorické a selektívne pocúvanie. Pocúvanie dialogických a monologických prejavov, rozhlasových vysielaní a reklamných spotov. Riesenie rozlicných typov cvicení na pocúvanie s porozumením, výber relevantných informácií a reprodukcia textu poda poznámok.

Hovorenie: Osvoji si schopnos zapája sa do riadeného dialógu/diskusie a samostatne sa vyjadri k danej téme, 15 pohotovo reagova na kladené otázky, jasne sformulova vlastný názor, argumentova, klás doplujúce, resp. vysvetujúce otázky.

Riadený dialóg, , mini-diskusie na dané témy

Dramatizované úlohy

Gramatika:

MORFOLÓGIA Osvojenie si paradigiem (deklinacných a konjugacných typov) cieového jazyka komplexného a zlozitejsích morfologických javov poda specifikácie cieového jazyka.

Kontrastívny nácvik, precvicovanie modelov formou struktúrnych cvicení, komunikatívne ladených cvicení, substitucných a modifikacných cvicení.

SLOVOTVORBA.

Lexika:

Osvoji si slovnú zásobu potrebnú na monologický a dialogický prehovor na témy beznej komunikacnej sféry, ako je nakupovanie, voný cas, kultúra, umenie, spolocenské 16 udalosti, prezentácia rodného mesta, krajiny, ponúkanie sluzieb, pracovný vstupný pohovor, plánovanie budúcnosti, problémy zivotného prostredia, základné informácie

Receptívne precvicovanie lexiky: cítanie (opakovanie), urcovanie významu slov poda kontextu, vypisovanie slov a slovných spojení z textu, klasifikácia a specifikácia slov poda vymedzených kritérií, preklad slov, slovných spojení resp. viet do východiskového jazyka. Produktívne precvicovanie lexiky: pomenúvanie predmetov,

Sociokultúrne a interkultúrne aspekty:

Reálie o cieovej krajine: Prehbi znalosti z histórie, geografie cieovej krajiny a jej kultúry, osvoji si základy etikety v pracovnej sfére so zameraním na interkultúrne odlisnosti. Získa schopnos porozumie aktuálnym správam zo súcasného politického, spolocenského a kultúrneho diania.

Práca s internetom, simulácia pracovných stretnutí a riesenie úloh, práca na projektoch, práca s cudzojazycnou tlacou, nadväzovanie písomných a osobných kontaktov, zostavenie profesijného zivotopisu a motivacného listu.

Sebapoznávanie a rozvoj osobnosti:

Samostúdium: Osvoji si zásady a metodiku individuálneho ucenia sa, techniky práce s internetom, práce s prekladovými slovníkmi (aj na internete), vies k objektívnej sebareflexii, sebakorekcii ako predpokladu samostatnosti a tvorivosti s cieom samostatne sformulova a pochopi problém a rozsirovanie obzoru o cieovej krajine a kultúre vyuzi ako kladnú motiváciu.

OSNOVY PRE VÝUCBU CUDZÍCH JAZYKOV NA UNIVERZITÁCH NEFILOLOGICKÉHO ZAMERANIA

17

I. Kúcové informácie o osnovách pre výucbu cudzích jazykov na univerzitách nefilologického zamerania Úrove: UNIcert® III (C1) Rozsah výucby: 120 vyucovacích hodín Jazyky: anglický jazyk, francúzsky jazyk, nemecký jazyk, ruský jazyk, spanielsky jazyk, slovenský jazyk

II. Obsah Ciele/Obsah Metodika Rozvíjanie jazykových zrucností obohati o informácie o kultúrnych specifikách cieovej krajiny a cieovej profesie. Práca s autentickými materiálmi so zameraním na stylistickú a tematickú pestros v cieovom jazyku.

Vseobecné ciele:

Osvoji si jazykovú kompetenciu, ktorá umozní bez väcsích problémov komunikova v cieovom jazyku a fungova v prostredí typickom pre cieovú krajinu. Rozvinú schopnos získava informácie, najmä vo svojom profesijnom odbore, zverejova vlastné výsledky a nadväzova pracovné kontakty v cudzojazycnom prostredí. Porozumie kultúrnym rozdielom medzi východiskovou a cieovou krajinou a úspesne na ne reagova. Rozsíri verbálnu komunikáciu o neverbálne výrazové prostriedky typické pre cieovú krajinu, prípadne profesiu.

Komunikácia:

Pocúvanie: Porozumie prejavu beznej aj odbornej komunikacnej sféry (vo vymedzenom odbore), rozlísi rôzne stýly (formálny, neformálny), rozlísi prozodické vlastnosti komunikátu a porozumie ich specifickej funkcii v prirodzenom prostredí (hluk), porozumie prednáskam a diskusii na odborné témy.

Uvedenie témy, zisovanie poznatkov a skúseností studentov v cieovom odbore, definovanie významu kúcových slov, analýza komunikátu z hadiska podstatných a nepodstatných informácií, nácvik záznamu vypocutého a konspektovanie, simulacné cvicenia, rolové hry.

Komunikácia:

Hovorenie: a) Interaktívne Osvoji si schopnos diskutova a rokova/vyjednáva o rôznych otázkach (v odbornej aj beznej komunikacnej sfére), vyjadri, zdôvodni a obháji si vlastný názor, 18 vznies námietky a konstruktívnu kritiku, komentova udalosti.

Komunikacné hry so zameraním na nácvik schopnosti zostavi komunikát na základe daných informácií s uplatnením spätnej väzby, prípadové stúdie so zameraním na vyjadrenie a obhajobu postoja, argumentácia, riesenie a hodnotenie prejavu.

Písanie: a) Reproduktívne Osvoji si schopnos napísa poznámky na základe vypocutého/precítaného textu, prepracova text. b) Produktívne Vedie zostavi vlastný rozsiahlejsí text, dodrziava zásady kompozície, výber správnych lexikálnych jednotiek z hadiska odborného zamerania textu a jeho stýlu, správne pouzíva interpunkciu, pouzi nálezitú formu pre daný dokument, správne citova zdroje, správne napísa bibliografický záznam a pod. Neverbálna komunikácia: Osvoji si schopnos rozlísi význam a funkcie neverbálnych výrazových prostriedkov typických pre cieovú profesiu/krajinu.

Písanie poznámok, písomné reprodukovanie vypocutého/precítaného textu, zapisovanie diktovaných alebo telefonických odkazov. Nácvik písania textov ­ dopanie chýbajúcich castí, kompozície textu. Cvicenia zamerané na tvorivé písanie (správa, resumé, referát zameraný na cieovú odbornú oblas, clánky do odborných casopisov, zostavi projekt, anotáciu, napísa resers). Cvicenia, rozsirujúce zrucnosti frekventantov v písomnej komunikácii. Úvod do neverbálnej komunikácie a ukázky typických signálov a identifikácia ich významu (gestá, mimika, proxemika a pod.)

19

Gramatika:

Výslovnos: Osvoji si plynulú a spontánnu výslovnos a rozlisova a vyuzíva prozodické vlastnosti cieového jazyka na vyjadrovanie celej skály významov. Gramatika: Vedie vyuzíva gramatické kategórie cieového jazyka správne a vedome, primerane komunikacnému zámeru.

Práca s autentickými materiálmi v cieo-vom jazyku, ich analýza a nácvik jednotlivých vlastností v rámci simulacných cvicení. Nácvik komunikatívnych zrucností ako integrovaného celku.

Lexika:

Osvoji si slovnú zásobu z cieového odboru aj vzhadom na stylistické rozdiely jednotlivých útvarov a stýlov, dobrá znalos príslusných frazeologizmov a profesionalizmov.

Práca s autentickými materiálmi v cieovom z rôznych zdrojov a v rôznych útvaroch.

jazyku

Sociokultúrne a interkultúrne aspekty:

Rozsírenie efektívnej znalosti kultúry cieovej krajiny o znalos odbornej problematiky a kultúry cieového odboru. Porozumie profesijnému slangu a jazyk efektívne vyuzíva pre profesijné ciele.

Práca s diferencovanými autentickými materiálmi v cieovom jazyku z rôznych zdrojov.

Sebapoznávanie a rozvoj osobnosti:

Rozsirovanie autonómie uciacich sa ­ rozvoj výskumných a referencných zrucností na úrovni potrebnej pre samostúdium a pre samostatný výkon profesie. Rozvoj tvorivého a kritického myslenia porovnávaním informácií z rôznych zdrojov.

Priebezné vypracúvanie výstupov (seminárne a rocníkové práce, prezentácie, záverecná práca) a ich prezentovanie na odborných podujatiach.

20

SKÚSOBNÝ VÝBOR A SKÚSOBNÁ KOMISIA UNICERT® STATÚT

1. VSEOBECNÉ USTANOVENIA 9.1 Pracovisko, ktoré získalo akreditáciu na výucbu jazykových kurzov a skúsky v systéme UNIcert®, musí vytvori skúsobný výbor. 9.2 Skúsobný výbor úzko spolupracuje s UNIcert®LUCE (pracoviskom pre udeovanie akreditácie UNIcert® na univerzitách v státoch strednej Európy), ktorému v zmysle udelenej licencie podlieha. 2. SKÚSOBNÝ VÝBOR UNICERT® 9.3 9.4 Pracovisko, zabezpecujúce jazykovú výucbu, ktoré je clenom CASAJC/CercleS, vytvorí 3-clenný skúsobný výbor. Zlozenie skúsobného výboru si urcuje príslusná univerzita v súlade s organizáciou výucby jazykov. Clenmi skúsobného výboru sú zvycajne:

9.4.1vedúci pracovník príslusného pracoviska, ktoré zabezpecuje výucbu jazykov; 9.4.2 9.4.3 9.5 9.6 9.7 clen pedagogického zboru z ústavu/oddelenia/katedry, ktoré zabezpecuje výucbu jazykov; zástupca katedry studijného smeru so znalosou daného jazyka, vymenovaný vedením fakulty/univerzity. Skúsobný výbor je zodpovedný za plánovanie, organizovanie a kontrolu skúsok UNIcert®. Skúsobný výbor si zvolí predsedu, ktorý zastupuje skúsobný výbor navonok a riadi prácu výboru dovnútra. Skúsobný výbor si zvolí jedného zástupcu predsedu. Skúsobný výbor je menovaný statutárnym zástupcom pracoviska (riadite centra, dekan fakulty, rektor univerzity a pod.), do ktorého pôsobnosti pracovisko organizujúce skúsky patrí. Skúsobný výbor je menovaný na trojrocné funkcné obdobie. Skúsobný výbor schvauje clenov do skúsobných komisií na návrh jednotlivých pracovísk, ktoré skúsky konajú.

9.8 9.9

9.10 Skúsobný výbor pracuje na základe poriadku platného na príslusnej univerzite, ktorý upravuje jeho cinnos v súlade s vysokoskolským zákonom.

21

3. SKÚSOBNÁ KOMISIA 9.11 Skúsobná komisia je menovaná na kazdú skúsku UNIcert® zvlás. 9.12 Clenom skúsobnej komisie môze by kazdý kvalifikovaný vyucujúci na danej univerzite, alebo vyucujúci prizvaný z inej univerzity, ktorý je clenom CASAJC. 9.13 Jedným clenom skúsobnej komisie je vzdy poverený clen skúsobného výboru. 9.14 Skúsobná komisia je minimálne trojclenná, maximálne päclenná, pricom ako stvrtý clen sa odporúca rodený hovoriaci cieového jazyka a ako piaty clen ucite predmetu studijného smeru. 9.15 Predsedu skúsobnej komisie menuje skúsobný výbor.

SKÚSOBNÝ PORIADOK

22

§ 1 SKÚSKA A JEJ OBSAH A ROZSAH 9.16....................................... (univerzita) ponúka v rámci riadneho stúdia vo forme povinných a volitených predmetov, prípadne nad rámec takejto výucby programy výucby jazykov, ktoré po splnení kritérií stanovených pre jednotlivé stupne môzu absolventi ukonci udelením certifikátu UNIcert®. 9.17Toto specificky vysokoskolské vzdelávanie zabezpecuje ........................................ (príslusné pracovisko) a poda kapacity poskytuje výucbu v jednom alebo viacerých stupoch v súlade s konkrétnou odbornou profiláciou stúdia. 9.18Kazdý stupe pozostáva zo 120 az 180 vyucovacích jednotiek a je zameraný profesijne, co je dokumentované aj v záverecných skúskach pre daný stupe. Profily jednotlivých stupov na seba nadväzujú. Stupe I mozno ukonci skúskou alebo zoskupením ciastkových výsledkov, dosiahnutých pocas stúdia. V prípade, ze sa zoskupujú výsledky dosiahnuté v samostatných blokoch výucby, student vykonáva vstupný test (postupový test) do alsieho nadväzujúceho bloku. Len úspesný výsledok postupového testu mu umozní, aby sa mu predchádzajúci výucbový blok zapocítal ako ciastkový výsledok a umoznil mu pokracova k dosiahnutiu stupa I. 9.19Stupne II a III (prípadne IV) sa vzdy koncia skúskou. Popri stúdiu vseobecného jazyka bývajú zamerané aj na studijný vedný odbor. Ten je vzdy explicitne vyznacený v udelenom certifikáte. § 2 SKÚSOBNÝ VÝBOR A SKÚSOBNÁ KOMISIA 9.20Pracovisko, zabezpecujúce jazykovú výucbu, ktoré je clenom CASAJC/CercleS, vytvorí minimálne 3-clenný skúsobný výbor, zodpovedný za plánovanie, organizovanie a kontrolu skúsok UNIcert®. Súcasne je zodpovedný za riesenie prípadných sazností, vzahujúcich sa na skúsky. 9.21Skúsobný výbor pozostáva zvycajne (ale nie výlucne) z: 9.21.1 Vedúceho pracovníka pracoviska, ktoré je akreditované na poskytovanie programov výucby jazykov a organizáciu skúsok ex offo. 9.21.2 Predstavite zboru kmeových uciteov daného jazyka. 9.21.3 alsí kmeový ucite z danej univerzity. 9.22Skúsobný výbor si zvolí predsedu, ktorý v naliehavých prípadoch výbor zastupuje, a podpredsedu. 9.23Skúsobný výbor koná v súlade s relevantnými predpismi a postupmi univerzity pre danú cinnos. 9.24Skúsobný výbor menuje skúsobnú komisiu pre kazdú skúsku v systéme UNIcert® zvlás. 9.25Clenov skúsobných komisií menuje skúsobný výbor v súlade s beznými postupmi univerzity. 9.26Clenmi skúsobnej komisie môzu by okrem uciteov jazykov (clenov CASAJC) aj praktici alebo teoretici z daného odboru, hovoriaci cieovým jazykom, z materskej univerzity alebo zo spolupracujúcich univerzít.

§ 3 PODMIENKY NA VYKONANIE SKÚSKY 3.1 Na vykonanie skúsky s cieom získa certifikát UNIcert® musí uchádzac spa nasledujúce podmienky: 23

3.1.1 Musí by studentom alebo absolventom príslusnej univerzity; 3.1.2 Musí sa pravidelne zúcastova vyucovania cieového jazyka v rozsahu 120 ­ 180 kontaktných vyucovacích hodín v príslusnom stupni systému UNIcert®; 9.27Uchádza sa o vykonanie skúsky nemôze ten, ktorý na nej uz dva razy neuspel, prípadne bol zo skúsky vylúcený; 9.28Uchádzac sa môze na opravnú skúsku prihlási dva razy. Podmienkou pre vykonanie prvej a druhej opravnej skúsky je predlozenie dokladu o absolvovaní alsieho jazykového kurzu medzi skúskami poda rozhodnutia skúsobnej komisie. 9.29Opravnú skúsku môze uchádzac vykona najskôr jeden rok po predchádzajúcej neúspesnej skúske. 9.30V odôvodnených prípadoch môze skúsobný výbor udeli výnimku k ustanoveniu 3.1.1 a pri preukázaní rovnocenných znalostí aj k ustanoveniu 3.1.2 tohto paragrafu. § 4 PRIHLÁSENIE NA SKÚSKU A PRIJATIE 4.1 Prihláska na vykonanie skúsky musí by podaná písomne, dorucená v stanovenom termíne a adresovaná skúsobnému výboru. 4.2 Uchádzac pri prihlasovaní na skúsku predkladá nasledujúce doklady: 4.2.1 Výkaz o stúdiu alebo o absolvovaní stúdia poda ustanovenia 3.1.1 predchádzajúceho paragrafu; 4.2.2 Doklad o absolvovaní jazykového kurzu poda ustanovenia 3.1.2 predchádzajúceho paragrafu; 4.2.3 Vyhlásenie o tom, ci sa uz predtým skúsky neúspesne zúcastnil, prípadne bol z nej vylúcený. 4.3 O povolení vykona skúsku rozhoduje skúsobný výbor. Vykonanie skúsky mozno zamietnu len v prípade, ak uchádzac nespa niektorú z uvedených poziadaviek. 9.1 Skúsobný výbor zverejní termín/termíny podania prihlások a termín/termíny konania skúsok v dostatocnom predstihu tak, aby boli informácie dostupné vsetkým záujemcom o vykonanie skúsky. 9.2 Rozhodnutie o prijatí prihlásky na vykonanie skúsky, prípadne o zamietnutí prihlásky sa uchádzacovi dorucí písomne, s udaním dôvodu najneskôr 1 mesiac pred konaním skúsok. 9.3 Zoznam studentov pripustených ku skúske a zoznam skúsajúcich v súlade s praxou danej univerzity. § 5 ROZSAH A FORMA SKÚSKY 9.1 Výsledná známka pre stupe I sa stanoví na základe pokynov ku skúskam, schválených komisiou UNIcert®LUCE, ktoré sú záväzné pre vsetky skúsobné komisie. 9.2 Skúsky na stupe I a II pozostávajú z písomnej aj ústnej casti. 9.3 Skúska na stupe II obsahuje tieto casti: 9.3.1 Ústna skúska sa skladá z ústnej interkacie a zo samostatného ústneho prejavu v cieovom jazyku (kazdá cas s trvaním priblizne 15 minút). 9.3.2 Písomná skúska sa skladá z dvoch castí, z ktorých kazdá trvá 60 minút. Prvá cas pozostáva z úloh na preskúsanie cítania s porozumením, druhá cas sa skladá z úloh na písomnú produkciu v cieovom jazyku. 9.4 Skúska na stupe III (prípadne IV) obsahuje tieto casti: 9.4.1 Ústna skúska pozostáva z cvicení na preskúsanie pocúvania s porozumením a z produktívnej casti v cieovom jazyku, z ktorých kazdá trvá 30 minút. 9.4.2 Písomná skúska sa skladá z dvoch castí, z ktorých kazdá trvá 90 minút (120 minút pre stupe IV). Prvá cas pozostáva z jednej alebo viacerých úloh na preskúsanie cítania 24

s porozumením, druhá cas pozostáva z rôznych úloh na vonú produkciu v cieovom jazyku. 9.5 Pri odbornom zameraní jednotlivé úlohy skúsky cerpajú obsahovo z príslusného studijného odboru. 9.6 O pouzití pomôcok, ako sú napríklad slovníky, tezaury a pod., rozhoduje skúsobná komisia. § 6 HODNOTENIE 9.1 Za priebeh skúsky a hodnotenie výsledkov skúsky je zodpovedná skúsobná komisia, menovaná skúsobným výborom. 9.2 Písomnú aj ústnu skúsku hodnotia minimálne 2 skúsajúci. 9.3 V prípade odlisného hodnotenia skúsajúcich sa výsledná známka vypocíta ako priemer hodnotenia navrhnutého jednotlivými skúsajúcimi. V prípadne výrazného rozdielu v hodnotení (o jeden stupe), skúsobný výbor poziada o hodnotenie tretieho skúsajúceho. 9.4 Pri vypocítavaní výslednej známky poda paragrafu 7 sú rovnocenne zohadnené vsetky casti skúsky. § 7 VÝSLEDKY A VYSVEDCENIE 7.1 Hodnotenie sa vyjadruje nasledujúcimi stupami: Výsledok: A 91-100% B 81 ­ 90 % C 73 ­ 80 % D 66 ­ 72 % E 60 ­ 65 % výborný vemi dobrý dobrý uspokojivý dostatocný vynikajúci výsledok výsledok výrazne prevysujúci priemer priemerný výsledok výsledok, ktorý je síce podpriemerný, ale este vzdy vyhovuje poziadavkám výsledok, ktorý napriek nedostatkom este vzdy vyhovuje poziadavkám

9.1 alsie stupne sú neprípustné. 9.2 Skúska sa povazuje za úspesne zlozenú, ak nijaká zo známok nie je horsia ako E. 9.3 Výsledky skúsky oznámi absolventom skúsky skúsobný výbor do jedného mesiaca od termínu konania skúsky. 9.4 O úspesne absolvovanej skúske skúsobný výbor vystaví vysvedcenie pre stupe I a certifikát UNIcert® pre stupe II a III (prípadne IV). Tieto dokumenty majú jednotnú podobu a sú centrálne evidované sekretariátom UNIcert®LUCE. Vysvedcenie a certifikát obsahujú údaje o cieovom jazyku skúsky, stupni znalosti, téme odbornej prezentácie, ako aj hodnotenie za jednotlivé casti skúsky a výslednú známku. alej obsahujú vseobecné údaje o forme skúsky a vysvetlenie jednotlivých stupov hodnotenia. Vysvedcenie a certifikát podpisuje predseda skúsobného výboru a predseda skúsobnej komisie. § 8 NEDOSTAVENIE SA NA SKÚSKU, ODSTÚPENIE OD SKÚSKY, PORUSENIE SKÚSOBNÉHO

PORIADKU

9.1 Nedostavenie sa na skúsku, odstúpenie od skúsky, prípadne porusenie skúsobného poriadku sa posudzuje poda bezných relevantných predpisov a postupov danej univerzity.

25

9.2 Ak sa uchádzac nedostaví na skúsku alebo od nej odstúpi bez udania prijateného dôvodu, skúska sa povazuje za neúspesnú. 9.3 Dôvody o neúcasti na skúske musí uchádzac bezodkladne oznámi skúsobnému výboru. V prípade choroby je potrebné predlozi lekárske potvrdenie. Ak skúsobný výbor uzná dôvody ako opodstatnené, uchádzac môze skúsku absolvova v najblizsom termíne. V tomto prípade sa zapocítavajú aj prípadné ciastkové výsledky predchádzajúcich castí skúsky. 9.4 Ak uchádzac pouzije nepovolené pomôcky, alebo inak hrubým spôsobom porusí skúsobný poriadok, môze by poda rozhodnutia skúsobného výboru na návrh skúsobnej komisie sankcionovaný v súlade so súborom disciplinárnych opatrení schválených komisiou UNIcert®LUCE a v súlade so studijným poriadkom príslusnej univerzity. 9.5 Akékovek nedostatky pocas priebehu skúsky, prípadne narusenie priebehu skúsky alebo fyzická neschopnos absolventa skúsku dokonci, sa musia bezodkladne oznámi predsedovi skúsobného výboru. 9.6 prípadných ziadostiach a saznostiach uchádzacov, predlozených písomne, rozhoduje skúsobný výbor a o svojom rozhodnutí informuje uchádzaca vzdy písomne. § 9 OPAKOVANIE SKÚSKY 9.1 Neúspesnú skúsku mozno opakova o rok. Na základe písomnej ziadosti môze skúsobný výbor uzna uz úspesne absolvované casti skúsky. 9.2 Druhú opravnú skúsku mozno kona len v odôvodnených prípadoch na základe písomnej ziadosti. § 10 PLATNOS 10.1 Tento skúsobný poriadok vstupuje do platnosti dom schválenia vedením pracoviska/fakulty/ univerzity a/alebo akademickým senátom.

PODMIENKY AKREDITÁCIE JAZYKOVÝCH PROGRAMOV A SKÚSOK V SYSTÉME UNICERT® INSTITÚTOM UNICERT®LUCE

1. Institúcia, ktorá má záujem o akreditáciu jazykových programov a skúsok v systéme UNIcert® sa v prípade akýchkovek otázok môze skontaktova s Institútom UNIcert®LUCE

26

bu písomne alebo na e-mailovej adrese [email protected] UNIcert®LUCE poskytne záujemcom formulár ziadosti a alsie instrukcie potrebné pre predlozenie ziadosti. 2. UNIcert®LUCE poskytne záujemcom odbornú pomoc pri vypracúvaní materiálov potrebných pre akreditáciu. 3. Institúcia, ktorá má záujem o akreditáciu jazykových programov a skúsok v systéme UNIcert® dorucí vyplnenú ziados s príslusnými prílohami Institútu UNIcert®LUCE, PhDr. Helena Sajgalíková, Ústav jazykov, Ekonomická univerzita v Bratislave, Dolnozemská cesta 1, 852 35 Bratislava 5. 4. Predlozené materiály musia by v súlade s podmienkami systému jazykovej výucby a certifikácie UNIcert®. Informácie sú prístupné na webovej stránke http://rcswww.urz.tudresden.de/~unicert 5. Aby akreditacný výbor UNIcert®LUCE mohol ziados posúdi, musí príloha k ziadosti obsahova úplný opis programu jazykovej výucby (t.j. ciele, hodinová výmera v triede, cieová úrove vo vsetkých styroch zrucnostiach, metodika a detailný sylabus vrátane bibliografických záznamov ucebných textov). 6. Institúcia, ktorá získa akreditáciu na program jazykovej výucby dostane osvedcenie, ktoré bude presne specifikova úrove a program, na ktorý akreditáciu získala. Znamená to, ze takéto osvedcenie sa bude dopa poda alsích akreditovaných kurzov danej institúcie. 7. Aby institúcia získala akreditáciu na udeovanie certifikátov v systéme, musí predlozi na akreditáciu skúsobný poriadok (s detailným opisom dosiahnutej jazykovej úrovne, struktúry skúsok, spôsobu hodnotenia jednotlivých zrucností a vykazovania hodnotenia). 8. V prílohe k ziadosti o akreditáciu jazykových programov a skúsok v systéme UNIcert® bude kompletný zoznam uciteov a skúsajúcich. Aby sa zabezpecila profesionalita, vsetci ucitelia a skúsajúci ucitelia jazykov musia by clenmi profesijnej organizácie CASAJC. Potvrdenie o clenstve si institúcia musí vyziada od kancelárie CASAJC a prilozi k ziadosti. 9. UNIcert®LUCE sa vyjadrí k akreditácii jazykových programov a skúsok v systéme UNIcert® bez zbytocného odkladu. 10. UNIcert®LUCE rozhodnutie o udelení akreditácie jazykového programu a/alebo skúsok v systéme UNIcert® okamzite oznámi kancelárii UNIcert® v Drázanoch. 11. Institúcia, ktorá získala akreditáciu jazykového programu a/alebo skúsok v systéme UNIcert®, urcí jedného kmeového pracovníka, ktorý bude institúciu zastupova v sieti UNIcert®. 12. Institúcia, ktorá ziada o akreditáciu jazykových programov a skúsok v systéme UNIcert®, súhlasí s návstevami zástupcov UNIcert®LUCE na hodinách, prípadne skúskach akreditovaného programu. 13. Institúcia, ktorá ziada o akreditáciu programov jazykovej výucby a skúsok v systéme UNIcert®, súhlasí s poskytnutím vzoriek skúsobných testov a kópií vyplnených testových hárkov prípadne prác, vyzadovaných k skúske Institútu UNIcert®LUCE. 14. Institúcia, ktorá ziada o akreditáciu programov jazykovej výucby a skúsok v systéme UNIcert®, súhlasí s poskytovaním statistických údajov o programoch jazykovej výucby a skúskach pre potreby centrálnych pracovísk siete UNIcert®. 15. Po vyprsaní platnosti akreditácie môze UNIcert®LUCE na poziadanie institúcie úspesné programy jazykovej výucby a skúsok v systéme UNIcert® opätovne akreditova na základe presne stanovených podmienok. 16. Akreditáciu programov jazykovej výucby a skúsok v systéme UNIcert® môze UNIcert®LUCE hocikedy odobra, ak institúcia vázne porusí podmienky akreditácie.

27

UNICERT®LUCE LANGUAGE ACCREDITATION UNIT FOR UNIVERSITIES IN CENTRAL EUROPE (INSTITÚT PRE AKREDITÁCIU JAZYKOVEJ VÝUCBY NA UNIVERZITÁCH V STREDNEJ EURÓPE)

28

Zriadenie Institútu pre akreditáciu jazykovej výucby na univerzitách v strednej Európe UNIcert®LUCE je podmienkou pre udelenie licencie (udeovanej na 3 roky) na vyuzívanie systému výucby jazykov pre nefilológov na vysokých skolách a udeovanie certifikátov UNIcert. Clenská schôdza CASAJC 23. mája 2003 schválila sídlo Institútu na trojrocné obdobie na Ústave jazykov Ekonomickej univerzity v Bratislave, Dolnozemská cesta 1, 852 35 Bratislava 5, Slovenská republika. Táto jednotka bude: 1. poskytova konzultácie záujemcom o uplatovanie systému výucby jazykov UNIcert®, 2. zhromazova prihlásky univerzít, ktoré vyjadria záujem o vyuzívanie systému výucby jazykov UNIcert®, 3. zabezpecova väzbu medzi poskytovateom licencie UNIcert® a pracoviskami, registrovanými v sieti UNIcert®LUCE, 4. dohliada nad uplatovaním podmienok, stanovených licenciou na pracoviskách, registrovaných v sieti UNIcert®LUCE, 5. udeova a odobera licencie pracoviskám, prihláseným/registrovaným v sieti UNIcert®LUCE, 6. registrova udelené certifikáty pracoviskami, registrovanými v sieti UNIcert®LUCE, 7. sprostredkúva skolenia pedagógov a clenov skúsobných komisií v súlade s licenciou UNIcert®, 8. reprezentova navonok pracoviská, registrované v sieti UNIcert®LUCE, 9. plni úlohy, vyplývajúce zo zabezpecenia bezchybného fungovania systému výucby jazykov UNIcert® na pracoviskách, registrovaných v sieti UNIcert®LUCE. UNIcert®LUCE predstavuje komisia, navrhnutá clenskou základou CASAJC a odsúhlasená Výborom UNIcert® v Drázanoch, zlozená z clenov: Predseda: PhDr. Helena Sajgalíková, PhD. Podpredseda: PhDr. Alzbeta Moravcíková, CSc. Clenovia: Ceská republika Ekonomické vedy Humanitné vedy Politické vedy Ponohospodárske vedy Slovenský jazyk ako cudzí jazyk Sociálne vedy, mechatronika a informatika Technické vedy PhDr. Mária Sikolová PhDr. Helena Sajgalíková, PhD. PhDr. Alzbeta Moravcíková, CSc. PhDr. Peter Kopecký, CSc. PhDr. Irena Felixová doc. PhDr. Jana Pekarovicová, PhD. PhDr. Elena Delgadová Mgr. udmila Solenská

Organizacná schéma UNIcert®LUCE Centrála UNIcert® v Drázanoch 29

UNIcert®LUCE v Bratislave

Pracovisko siete LUCE

Pracovisko siete LUCE

Pracovisko siete LUCE

at.

30

Information

UNIcert®

30 pages

Report File (DMCA)

Our content is added by our users. We aim to remove reported files within 1 working day. Please use this link to notify us:

Report this file as copyright or inappropriate

853646